Na Slovensku vznikla Akadémia rusínskej kultúry

Vznik novej rusínskej inštitúcie je vždy sprevádzaný dohadmi: Prečo vznikla? S akým cieľom? Všetko nové vyvoláva záujem, hlavne v rusínskych reáliách, lebo od nového sa očakáva aj nová kvalita.

Práve na slávnostnom ustanovujúcom zhromaždení Akadémie rusínskej kultúry na Slovensku, ktorá sa uskutočnila 10. septembra 2005 v Prešove, sa diskutovalo o spomínaných otázkach. Na ustanovujúcom zhromaždení sa zišla skupina 17 osobností z rôznych oblastí rusínskeho kultúrno-spoločenského, vedecko-osvetového a národnostne-náboženského života Rusínov na Slovensku. O poslaní a štruktúre akadémie, ako aj o tom, že deň predtým začala fungovať webová stránka akadémie v troch mutáciách (rusínskej, slovenskej a anglickej), ktorá bude prinášať nielen informácie o Akadémii rusínskej kultúry na Slovensku, o Svetovom kongrese Rusínov so sídlom tiež na Slovensku, ale aj z rôzných sfér života Rusínov v Slovenskej republike v podstatnej miere, ale v menšej miere aj vo svete, informoval na úvod tohtoročný laureát Ceny za významné dielo pre rusínsky národ (udeľuje ju Karpatorusínske výskumné cetrum v Ocale, štáte Florida v USA a jej mesenášom je Steven Chepa z Toronta) a guvernér akadémie pre svetskú oblasť Mgr. Alexander Zozuľák. Ako zdôraznil, hlavným poslaním tejto akademickej a charitatívnej inštitúcie je iniciovať a podporovať novú kvalitu hlavne v oblasti rozvoja rusínskej kultúry. Vo svojom programe akadémia ma za cieľ podporovať mladé talenty, prezentovať a fixovať rusínsku súčasnosť, históriu, kultivovať jazykovú a literárnu kultúru. V rámci akadémie začali pracovať sekcia jazykovedy, literatúry, histórie, etnografie, výtvarného a divadelného umenia, politiky, masmediálna, mládežnícka či náboženská sekcia.

Za druhého guvernéra za duchovnú oblasť bol vybraný o. František Krajňák, zanietený rusínsky národovec a rusínsky gréckokatolícky duchovný z Medzilaboriec, ktorý prítomných informoval o veciach v náboženskom živote Rusínov. Náboženský život považuje za súčasť kultúrneho života každého národa, vrátane Rusínov. Veľký význam pripisuje rusínskemu jazyku ako liturgickému a pastoračnému v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, preto poukázal aj na potrebu prekladov liturgických kníh do rusínského jazyka. F. Krajňák je v tejto oblasti veľmi aktívny, no nie vždy nachádza pochopenie u cirkevnej vrchnosti. Avšak nevzdáva sa a pracuje ďalej, po preklade a vydaní Evangélií a apoštov na nedele a sviatky celého roka spolu s inými zanietencami prekladá do rusínskeho jazyka inú náboženskú literatúru, v súčasnosti dokončuje Evangeliá podľa Mateja a Mareka, no či dostane imprimatúr na ich vydanie od diecézneho biskupa Mons. Jána Babjaka, SJ, v Prešove, to je otázne. K tejto téme sa pripojil vo svojom vystúpení aj o. Josafat Timkovič, tiež autor niekoľkých zaujímavých, hlavne církevných kníh, ktorý v tejto dobe pracuje nad publikáciou Rusíni a baziliáni v cirkevných dokumentoch, lebo on sám je Rusín a člen radu baziliánov. Okrem iného vyslovil myšlienku, že nemáme prečo byť pesimisti, lebo 35 tisíc gréckokatolíkov na Slovensku, ktorí si pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 uviedli ako materinský jazyk rusínsky, to je veľký a vzácny duchovný potenciál. A je len na nich, ako sa budú starať o svoju duchovnú a národnostnú potravu. Čo si nadobudnú, to budú mať.

V diskusii vystúpili predseda rusínskej kultúrno-národnostnej organizácie s pôvodným názvom Ruský klub – 1923 Mgr. Gabriel Beskyd, spisovateľka a dlhoročná kultúrna pracovníčka Mária Girová, autor doterajších skoro všetkých rusínskych učebníc pre základné školy Ján Hrib, jeden z kodifikátorov rusínskeho jazyka a v súčasnosti aj jeden z autorov nových zmien v jeho pravopise po desiatich rokoch od kodifikácie – doc. PhDr. Vasiľ Jabur, CSc., rusínska novinárka a aktivistka vyučovania rusínskeho jazyka na základných školách v SR PhDr. Kvetoslava Koporová, spoluautorka učebníc rusínskeho jazyka pre stredné školy, zostaviteľka zborníkov rusínskej literatúry a odborná asistentka Oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity PhDr. Anna Plišková, novinárka, spisovateľka a laureátka Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru – PhDr. Mária Maľcovská a rad iných, ktorí sa vyjadrovali k téme profesionalizácie práce v rusínskom národnostnom živote a zdokonaľovania rusínskeho literárneho jazyka na akademickej pôde, v školách, médiách a pod.

Vzájomná spolupráca s Rusínmi v iných krajinách má hlavne od roku 1989 už svoju tradíciu. Na Slovensku preto novovzniknuvšia akadémia má na čom budovať. Veď kodifikácia rusínskeho jazyka v roku 1995 (ako najväčší úspech rusínskeho národnostného života), rusínske vysielanie v rozhlase, televízii, rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča, rusínska periodická a neperiodická tlač (má už 15-ročnú novodobú tradíciu), rusínska literatúra, rusínski duchovní a ich úsilie zaviesť rusínsky jazyk ako jazyk liturgický, vyučovanie rusínskeho jayyka a kultúry na základných, strednej a vysokej škole – v tom sa zaslúžili aj mnohí zakladajúci členovia novovzniknuvšej Akadémie rusínskej kultúry na Slovensku a v týchto oblastiach majú pred sebou veľmi veľa práce členovia-radcovia akedémie pod vedením obidvoch guvernérov. Preto zaželajme novej rusínskej inštitúcii pevné základy a úrodnú pôdu, na ktorej, veríme, zožne novú a kvalitnú úrodu.

PhDr. Mária MAĽCOVSKÁ, Prešov