Čo očakávam od zmeny predsedu v ROS?
Verejne vyjadrujem svoju spokojnosť so zmenou predsedu v najmasovejšom rusínskom združení Rusínska obroda Slovenska na Sneme ROS v sobotu 17. 5. 2014 v Medzilaborciach. Predsedom ROS sa stal Ing. Milan Mňahončak. Touto zmenou predsedu ROS sa dá očakávať, že dôjde aj k zmene v nazeraní na ideove poslanie rusínskeho národného obrodenia na Slovensku.
Prínos Milana Mňahončaka do procesu rusínskeho národného obrodenia, v porovnaní s jeho protikandidátmi na predsedu ROS, vidím v jeho novátorstve a logike. On sám sa nezištne venuje podporovaniu veľkých projektov v prospech Rusínov a je často ich dobrovoľným sponzorom. Získava pre túto sponzorskú činnosť aj ostatných úspešných rusínskych podnikateľov. Preto je veľmi múdre rozhodnutie účastníkov Snemu ROS, že z troch kandidátov na predsedu ROS za predsedu ROS zvolili akurát Milana Mňahončaka. Ďalšími kandidátmi na predsedu ROS boli Miroslav Kerekanič a Martin Karaš.
Každý národ pri svojom dozrievaní prechádza názorovým kvasením. Mnohé národy prežili občiansku vojnu. Podobný názorový rozpor, tzv. „studenú rusínsku vojnu občianskych združení“ prežili aj Rusíni na Slovensku. Zástancami tohto rozporného smerovania, založeného na vylučovaní členov z organizácie, pre ich vlastné myšlienky a názory, boli aj dvaja protikandidáti Milana Mňahončaka. Zvolením Milana Mňahončaka by sa táto tichá „vojna“ medzi rusínskymi občianskymi združeniami mala skončiť. Ďalšie riešenia by mali prebiehať na vedomostne vyššej úrovni, ako to bolo doposiaľ. Ide vždy o to, kto prvý pochopí a nájde správne riešenie. Riešenie existuje, ale umenie politiky je v tom, že kto z riešiteľov toto správne riešenie skôr spozná či nájde. Najlepší prístup k hľadaniu a spoznaniu pravdy v smerovaní národného obrodenia Rusínov, má logika Milana Mňahončáka.
Ja osobne na základe vlastného poznania z teórie formovania národov a národnostných menšín, na základe svojich skúsenosti v ROS, vo Výbore pre národnostné menšiny RV SR, na základe účasti v jednaní zástupcov Okrúhleho stola Rusínov Slovenska s predstaviteľmi Európskej únie a na základe práce v OSRS, som dospel k názoru, že k sformovaniu cieľov národnej obrody Rusínov a k zabezpečeniu porozumenia a jednoty medzi Rusínmi majú ideovo najbližšie nasledovne formulované požiadavky a ciele:
1. Ukrajina sa môže približovať k európskym demokraciám len vtedy, keď uzná Rusínov za samostatnú rusínsku národnostnú menšinu na Ukrajine a uzná rusínsky jazyk a rusínsku históriu za právoplatnú v rámci národnostnej politiky Ukrajiny.
2. Rusíni na Slovensku, ako národnostná menšina, by mali byť uvedení v skupine (E) spolu s osobami hovoriacimi po nemecky, maďarsky a rómsky, ktoré z dôvodu, že sú postihnutí predsudkami svojej histórie, na návrh expertov Rady Európy, majú byť Vládou SR viac zohľadňované a chránené, ako ostatné národnostné menšiny na Slovensku. Treba verejne povedať, že aj Rusíni na Slovensku sú dnes ešte stále postihnutí predsudkami svojej historickej ukrajinizačnej socialistickej etapy a ešte aj dnes prežívajú intenzívny národnostný ukrajinizačný útlak zo strany niektorých aktivistov ZRUSR, zo strany Generálneho riaditeľstva Slovenského národného múzea v Bratislave, SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku a redaktorov ukrajinského tímu Slovenského rozhlasu a televízie. Preto aj Rusíni na Slovensku majú nárok na zvýšenú pozornosť vlády SR a Rady Európy. Preto právom aj Rusíni patria do skupiny (E).
3. Je potrebné presadzovať aby v Slovenskom rozhlase a televízií bolo zabezpečené odstránenie ukrajinizačnej politiky tak, že dialógy redaktorov ukrajinského tímu aby sa viedli iba s ukrajinsky hovoriacim obyvateľstvom o živote Ukrajincov na Slovensku a dialógy redaktorov rusínskeho tímu aby sa viedli po rusínsky s rusínsky hovoriacimi občanmi v rusínskom etniku o živote Rusínov na Slovensku. Nie tak, ako je tomu teraz, že redaktori ukrajinského tímu, hovoriaci ukrajinským jazykom vyrábajú reportáže s rusínsky hovoriacim obyvateľstvom, ktoré vysielajú verejnosti ako rozhovor Ukrajincov severovýchodného Slovenska.
4. Vláda a štátne orgány SR nemôžu ďalej podporovať a financovať aktivity neexistujúcej tzv. rusínsko-ukrajinskej národnostnej menšiny na Slovensku navonok reprezentovanej Zväzom Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky so sídlom v Prešove, ktorý rusínske kultúrne dedičstvo neoprávnene prezentuje ako ukrajinskú kultúru a za materinský jazyk Rusínov považuje ukrajinčinu, ktorú používa v konferovaní svojich aktivít. To je v rozpore s Ústavou SR a s medzinárodnými dohovormi. Financie pridelené na ukrajinskú národnostnú menšinu by mali byť prideľované organizáciám, ktoré reprezentujú ukrajinskú národnostnú menšinu, nie neexistujúcich Rusínov-Ukrajincov.
5. Ministerstvo kultúry SR by malo okamžite riešiť problém SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku tak, aby múzeum vo Svidníku premenovali na SNM – Múzeum rusínskej kultúry. Zbierky, ktoré sa v múzeu vo Svidníku nachádzajú sú rusínske, je nutné zabezpečiť, aby rusínske kultúrne dedičstvo chránené v múzeu vo Svidníku, bolo prezentované ako rusínska kultúra a nie ako ukrajinská.
6. Ministerstvo vnútra SR by malo zabezpečiť, aby Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky bol vyňatý z evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra SR, alebo aby bol premenovaný, lebo jeho názov nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s právnymi normami o mierovom spolunažívaní národov a národností v SR, navyše tento názor podporil aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied listom zo dňa 26. 11. 2013, číslo: JP-491/13.
Ján KALIŇÁK, Svidník