Sú potrebné dva festivaly vo Svidníku? Je potrebný festival ZRUS v Kamienke a Makovická struna ZRUS v Bardejove?

Prečítal som si v Podduklianskych novinkách vo Svidníku články o Festivale kultúry Rusínov Slovenska, ktoré sa vo Svidníku už dva roky organizujú a bude aj tretí ročník, a prečítal som aj články o Festivale kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov, ktoré sa pýšia svojim 60. jubilejným výročím. Rusíni vo Svidníku sú hrdí na svoju rusínsku národnosť, na rusínsky materinský jazyk, na rusínsku kultúru aj na svoju históriu.

 

Festival kultúry Rusínov organizuje Okresná organizácia Rusínskej obrody vo Svidníku, číže domáci Svidníčania Rusíni a Festival kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov organizuje Zväz Rusínov-Ukrajincov z Prešova. Číže nie domáci Svidníčania, ale regionálni  „cudzinci“, nie Rusíni, ale akási neznáma národnosť. Nespokojnosť s festivalom organizovaným „cudzincami“ už prejavili Svidníčania minulú nedeľu na verejnej besede s jedným z kandidátov na post primátora mesta Svidník. Festival ZRUS-u vo Svidníku na budúci rok mať nechceme. Tak znie požiadavka Svidníčanov na kandidátov na funkciu primátora mesta Svidník. Kto sľúbi, že tak urobí, má zvýšenú šancu na víťazstvo v primátorských voľbách. Rusínsky Svidník národnostne ožíva a prebúdza sa. Hlási sa o svoje národnostné práva.

 

Obaja organizátori festivalov v novinách prejavujú  spokojnosť s účasťou divákov. ZRUS  sa vychvaľuje aký bol úspešný. Ale pozrime sa čo každý s týchto festivalov urobil so svojim divákom. A toto, čo urobil každý festival so svojimi divákmi,  by malo  zavážiť  pri rozhodovaní o tom, ktorý festival vo Svidníku, by mal zaniknúť a ktorý by mal ostať. Každý festival má plniť svoj  spoločensko-výchovný cieľ, má  upevňovať  národnostné povedomie občanov a má byť  v súlade s právoplatnou legislatívou.  

 

Aby sme  lepšie pochopili spoločenskú užitočnosť  či neužitočnosť festivalov vo Svidníku v Kamienke či Makovickej struny v Bardejove, tak ja porovnám festival s predajom liekov a omamných drog. Aj predajca liekov, aj  predajca drog sú spokojní, lebo svoj tovar predali a dobre zarobili. Aj kupujúci záujemcovia o tovar sú spokojní, lebo kúpili, to čo chceli kúpiť, preto za tovar aj zaplatili.  Ale rozhodujúci je výsledok účinkovania toho tovaru na zákazníkov. Z liekov sa človek vyliečil a z omamných látok človek sa omámil, stratil zdravý úsudok a nakoniec sa pochorel, lebo sa stal narkomanom.  Preto štátny zákon predaj liekov povoľuje a predaj omamných látok zakazuje, lebo droga je škodlivina pre človeka.

 

Človek používajúci „škodliviny“ tratí vlastnú orientáciu aj správny úsudok ako žena, ktorá sa tackala z krčmy opitá domov, nevedela v ktorom z týchto domov ona býva, tak prišla pod okno domu o ktorom si myslela, že to je jej dom a spýtala sa: „Gazdo, je vaša žena doma?“ Ak gazda odpovie že nie je doma, tak znamená, že to ona tu býva. Ale muž ju z okna videl ako opitá sa tácka po ulici, tak ju chcel vytrestať a odpovedal: „Doma, doma moja žena.“ Žena keď to počula, sadla si do šancu, chytila sa za hlavu a zabedákala: „Bože, ta čia som ja, a kde bývam, keď v tom dome nebývam?“

 

Podobne je to aj s návštevníkom festivalu. Keď ide návštevník z rusínskeho festivalu domov, tak je mu jasné, že bol na rusínskom festivale, počul rusínsku reč v konferovaní programu a videl rusínsku kultúru. Rusín na festivale upevnil svoje rusínske povedomie a má jasno, že  tento  festival odráža  minulosť  jeho predkov a národa. A keď ide domov návštevník z festivalu kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov, tak je zmätený. Je ako omámený z toho čo videl a počul. Ničomu nerozumie.  Nie je mu jasné prečo rusínsky folklór je konferovaný po ukrajinsky, nie je mu jasné, či videl kultúru Rusínov alebo kultúru Ukrajincov. Nie je mu jasné kto je on sám. Je Rusín, alebo Ukrajinec? Kam patrí? Kde býva na Slovensku a či na Ukrajine?  Je to festival zmätkov a  manipulácií s národnostným povedomím ľudí. Tak sa umelo rozoštvávajú rusínski ľudia na Východe Slovenska za finančnej podpory Úradu vlády SR. Je to jasný príklad toho ako Vláda SR nemá robiť národnostnú politiku vo vzťahu ku Rusínom na Východnom Slovensku. Je vidieť, že úradníci na zodpovedných postoch v štátnej aj verejnej správe si neplnia svoje pracovné povinnosti, za ktoré berú mesačný plat od štátu a svoju robotu na tomto úseku iba tak „odflakujú“. Prečo tak robia? Príčin môžeme vymenovať viacero, ale zamerajme sa na zákony, ktorými by sa mali riadiť primátor mesta Svidník, Bardejov a starosta obce Kamienka, poslanci,  pracovník Ministerstva vnútra SR, ktorý eviduje občianske združenia a zástupca generálneho riaditeľa SNM, ktorý riadi prácu národnostných múzeí na Slovensku. Keby všetci títo zodpovední pracovníci si plnili svoje pracovné povinnosti ako majú, žili by sme bez národnostných problémov a vládla by medzi nami národnostná užitočná mierová spolupráca. Ale nie je to tak, len vinou zodpovedných  úradníkov.

 

Pri povoľovacej činnosti národnostných festivalov na území mesta Svidník, Bardejov (Makovická struna) a obce Kamienka s právneho hľadiska ja by som upozornil na § 1, ods. 2, zákona SR č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín, v ktorom je jasne vyznačená samostatnosť jazyka ukrajinského a jazyka rusínskeho, preto po ukrajinsky predstavovať rusínsku kultúru ako našu na festivale kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku, Bardejove a v Kamienke  je neoprávnené privlastňovanie si rusínskej kultúry ukrajinsky hovoriacim obyvateľstvom, ktoré má svoju ukrajinskú kultúru a túto  by malo prezentovať ako svoju na ukrajinskom festivale vo Svidníku, v Bardejove a v Kamienke. Nie rusínsku.  Upozorňujem na čl.7, ods. 2 Zákona č. 588/2001 Z.z. o Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa vládne strany zaväzujú eliminovať všetky nepodložené rozdiely, výnimky, obmedzenia alebo výhody pri používaní regionálneho alebo menšinového jazyka, ktorých účelom je odradiť alebo ohroziť jeho udržiavanie alebo rozvoj. Aj odsek 3 – v ktorom štátne strany sa zaväzujú podporovať vhodnými prostriedkami vzájomné porozumenie medzi všetkými jazykovými skupinami  v krajine a predovšetkým zahrnúť rešpektovanie, porozumenie a toleranciu voči regionálnym alebo menšinovým jazykom... Aj článok 1 Zákona č. 160/1998 Z.z. o Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín hovorí, že  ochrana národnostných menšín a práv a slobôd osôb patriacich k týmto menšinám, tvorí integrálnu súčasť medzinárodnej ochrany ľudských práv a slobôd a patrí do rámca medzinárodnej spolupráce.

 

Tieto zákony by mesto či obec malo aplikovať vo svojej praxi pretože § 5, odsek 2, zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení hovorí že, výkon štátnej správy prenesenej na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb  a právnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa zákonov  a iných všeobecne záväzných právnych predpisov .... Obci je potrebné nahlásiť najneskôr 7 dni dopredu konanie festivalov. Ak obec nesúhlasí s konaním plánovaného podujatia, tak to písomne oznámi usporiadateľovi podujatia. A na prezentovanie festivalov, na ktorých sa rusínska kultúra neoprávnene zneužíva a predstavuje ako ukrajinská, sa môžu pracovníkmi mesta a obce, uplatniť hore citované právne normy. Oni  oprávňujú obec nedovoliť konanie takého podujatia, ktoré nedodržuje  hore citované právne normy a tým porušuje ľudské práva rusínsky hovoriaceho obyvateľstva.

 

Voľby na primátorov a starostu obce v roku 2014 vo Svidníku, v Bardejove a v Kamienke by mal vyhrať ten kandidát, ktorý bude rešpektovať zákon pri povoľovaní festivalov organizovaných ZRUS-om na svojom území. Doposiaľ sa tieto zákony porušovali, nerobila sa žiadna kontrola dodržiavania hore citovaných  zákonov na území obce a preto vládne benevolencia a ľudská nevraživosť medzi Rusínmi. Na vine sú funkcionári miest, poslanci, úradníci štátnej a verejnej správy, nie obyčajní ľudia.

 

Ak by všetci zodpovední pracovníci na svojom úseku  rešpektovali zákon a plnili ho v praxi, tak by bola zabezpečená rovnoprávnosť medzi ukrajinsky hovoriacim a rusínsky hovoriacim obyvateľstvom nielen vo Svidníku, v Bardejove, v Kamienke, ale na celom Slovensku.

 

Ján KALIŇAK, Svidník

Go back