Nemecký projekt o dynamických procesoch v rusínskom jazyku
Achim Rabus je zamestnaný ako profesor slovanskej lingvistiky na univerzite v Jene (Nemecko) a nedávno dostal grant od nemeckej nadácie na výskum nedávnych trendov v rusínskom jazyku. Tento projekt sa zaoberá domácim nárečím, teda dialektmi, a je zameraný na to, akým spôsobom rôzne štátne jazyky (poľština, slovenčina, ukrajinčina a hádam aj maďarčina) ovplyvňujú rusínčinu.
Projekt je zameraný na dynamické procesy v slovanskom menšinovom jazyku – rusínskom. Vo svojej podstate je to východoslovanský jazyk a varietami (podkarpatskej) rusínčiny sa hovorí najmä na východnom Slovensku, v juhovýchodnom Poľsku (kde sa tento jazyk zvyčajne nazýva lemkovským), na Podkarpatskej Ukrajine a na niekoľkých jazykových územiach v severnom Maďarsku. Keďže sa rusínske územie rozprestiera v niekoľkých štátoch, je rozdelené mnohými jazykovými a politickými hranicami (medzi iným vonkajšou hranicou európskej komunity medzi Poľskom, Slovenskom a Ukrajinou). Fragmentácia rusínskeho teritória má dva dôležité dôsledky: na jednej strane je to destabilizácia starého dialektového priestoru, na strane druhej sa zasa vytvára nový priestor v procese utvárania cezhraničných národov – proces, ktorý sa vo veľkej miere zosilnil po páde železnej opony. Keďže rusínčinou sa hovorí v niekoľkých slovanských aj neslovanských krajinách, je potrebné rozlíšiť viacero sociolingvistických okolností. Konkrétne, rusínčina môže byť súčasťou rozdvojenej konfigurácie – ako nižšia varieta spadajúca pod slovanské a neslovanské jazyky (Poľsko, Slovensko verzus Maďarsko), alebo ju možno považovať za dialekt na kontinuu spisovný jazyk – dialekt (ako je zvyčajne vnímaná na Ukrajine).
So zreteľom na hore uvedené sa vynárajú nasledujúce výskumné otázky: Aká je súčasná situácia v rusínskom jazyku? Ako sa menšinový jazyk/dialekt mení v rôznych sociolingvistických a kontaktných podmienkach? Akú úlohu hrajú hranice (ako aj rôzne národné jazyky, ktoré sú v úlohe súhrnných jazykov – „umbrella languages“) a ako ich vnímajú rodení rusínski hovoriaci ľudia? Aký dopad majú štrukturálne, sociolingvistické a mimolingvistické faktory na jazykový kontakt a zmeny v jazyku v týchto špecifických podmienkach?
Pomocou metódy „map tasks“ a percepčných experimentov (okrem iného) sa budú analyzovať vnímané a skutočné rozdiely medzi rozličnými varietami rusínčiny v snahe objasniť vplyvy hraníc na dynamiku dialektových zmien. Náležité významné premenné budú klasifikované podľa indexového významu (Eckert 2008).
Nemecká výskumná skupina (t. j. jeden mladý výskumník, jeden asistent z radov študentov a Achim Rabus) sa chystá uskutočniť prácu v teréne v niekoľkých obciach na Slovensku, v Poľsku a na Ukrajine (zrejme na jar budúceho roku – projekt začína v októbri 2014). Aby to mohli efektívne uskutočniť, títo výskumníci potrebujú: 1) pomoc pri hľadaní vhodných obcí a osôb na testovanie pre potreby tohto výskumu a 2) nájdenie šikovných (t. j. rodených rusínskych hovoriacich) miestnych študentov alebo iných osôb, ktoré by mohli odviesť časť práce v teréne. Miestni pracovníci v teréne hrajú v tomto projekte rozhodujúcu úlohu, keďže je dôležité vyhnúť sa paradoxu pozorovateľa a získať prirodzený, hovorový prejav. Pracovníci v teréne (ako aj testované osoby) dostanú finančnú odmenu.
V rámci spomínaného projektu výskumná skupina plánuje tiež pozvať ako jednu z najväčších odborníčok na rusínske štúdiá na workshop do Jeny riaditeľku Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove – doc. PhDr. Annu Pliškovú, PhD., pravdepodobne začiatkom roku 2016. Tento workshop sa bude týkať menšinových jazykov, ktorými sa hovorí v rôznych krajinách.
- r -