Správna odpoveď
V rámci predvolebnej kampane na primátora mesta Svidník sa uskutočnil Okrúhly stôl ako vzdelávacia aktivita pre verejnosť. Na tomto podujatí Rusíni mesta Svidník v zastúpení Imrom Cuperom predložili kandidátom na primátora mesta otázku: Čo si kandidáti predstavujú pod pojmom spojenia slov Rusín-Ukrajinec? Jedná sa o veľmi vážny politický a medzinárodný národnostný problém, ktorý sa každoročne týka aj práce úradníkov MsÚ vo Svidníku.
Bolo zaujímavé vedieť ako by pristupovali kandidáti v používaní právnych noriem v povoľovacej praxi Mestského úradu vo Svidníku v oblasti národnostných kultúrnych aktivít na území mesta Svidník. Primátor mesta a pracovníci mestského úradu majú rešpektovať a v praxi realizovať Ústavný zákon a medzinárodné dohody o mierovom spolunažívaní národnostných menšín. V meste Svidník sa od roku 1956 až do roku 1989 každoročne konali Festivaly kultúry ukrajinských pracujúcich Československa, organizátorom festivalu bol Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich so sídlom v Prešove a po roku 1989 to boli Festivalý kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska, organizátorom je Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenska so sídlom v Prešove. Kandidáti na túto otázku odpovedali rôzne. To svedčí, že touto vážnou legislatívnou problematikou sa takmer vôbec nezaoberajú. Najbližšie k správnej legislatívnej odpovedi bola odpoveď terajšieho primátora Jána Holodňaka. Za jeho primatorovania sa totižto už zorganizovali dva Festivaly kultúry Rusínov Slovenska vo Svidníku. Správna legislatívna odpoveď na túto otázku by mala byť v tomto duchu: V prípade Festivalu kultúry Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku nejde o problém spojovníka v názve Rusín-Ukrajinec, ale o to, že ide o dve rozdielne národnosti, dve rozdielne národnostné kultúry, dve rozdielne historické národné chronológie, preto ich nemožno spájať do jednej názvy so spojovníkom ani bez neho, ani do jedného národnostného festivalu kultúry, lebo sa nejedná o festival kultúry jedného a toho isté národa. Rusíni sú jeden samostatný národ s vlastnou kultúrou a rusínskym materinským jazykom a Ukrajinci sú iný samostatný národ s vlastnou kultúrou a ukrajinským materinským jazykom.
Rusínsku národnosť na území Slovenskej republiky nemožno spájať s národnosťou ukrajinskou, ako to deklaruje ZRUSR, podľa ktorého rusínska národnosť je iba súčasťou národnosti ukrajinskej a rusínsky jazyk považujú iba za jedno z ukrajinských nárečí. Rusíni majú svoje zastúpenie v rusínskych organizáciách, z ktorých je najmasovejšia Rusínska obroda na Slovensku, ktorá vznikla 25. marca 1990. Dňa 27. januára 1995 bol na Slovensku rusínsky jazyk slávnostne kodifikovaný.
Spoločensko-výchovný účinok Festivalu tzv. Rusínov-Ukrajincov je negatívny a škodlivý, lebo Rusín či rusínsky hovoriaci návštevník idúc domov z festivalu kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov je zmätený. Nie je mu jasné, prečo rusínsky folklór je konferovaný po ukrajinsky a nie po rusínsky, nie je mu jasné, či videl kultúru Rusínov alebo kultúru Ukrajincov. Nie je mu jasné, kto je on sám. Je Rusín, alebo Ukrajinec? Kam patrí? Ak človek nevie či je Rusín alebo Ukrajinec, sám svoju identitu spochybňuje. Z toho vyplýva, že Festival kultúry tzv. Rusínov-Ukrajincov z národnostného aj politického hľadiska je festival bývalých totalitných manipulácií s národnostným povedomím Rusínov, ktorého cieľom je pokračovať v politickej ukrajinizácii Rusínov. Tento festival vo Svidníku môžeme dnes označiť ako tradičné odnárodňovanie Rusínov vo Svidníku. Toto už dnes nie je kultúra, ani kultúrne podujatie, ako dovoľujú právne normy Slovenskej republiky a medzinárodné dohody o ochrane národnostných menšín. Rusínom povoľovanie Festivalov kultúry neexistujúcich Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku škodí v národnom uvedomení, vo verejnej prezentácii rusínskeho kultúrneho dedičstva a vo formovaní povedomia vlastnej histórie Rusínov.
Ján KALIŇÁK, Svidník