Nielen o publikácii I. Čižmára

5. decembra 2014 v koncertnej sále Základnej umeleckej školy vo Svidníku bola slávnostne predstavená znamenitá kniha spoluautora, editora a garanta vianočných kolied pod názvom Koledy Rusínov/Rusnakoch/ Lemkov s dvojhodinovým DVD a mapou rusínskych obcí z roku 1906. V publikácii je osem autorov zo Srbska, Chorvátska, Ukrajiny, Maďarska, Rumunska, Poľska, USA a Slovenska. V rámci podujatia sa uskutočnil druhý ročník Rusín festu 2014, tiež s finančnou podporou, podobne aj tejto publikácie z Úradu vlády SR v Bratislave, program Kultúra národnostných menšín 2014. Aktívny podiel na tejto akcii mala aj Rusínska obroda a najmä Svetový kongres Rusínov. Program profesionálne moderovala Mgr. Silvia Zelinková a dokumentovala TV Zemplín. Následne v nedeľu 7. decembra 2014 sa v Športovej hale vo Svidníku uskutočnil tradičný už 22. ročník Betlehemského večera. Celkom správne ho organizátori situovali v tejto hale. Akcia mala tak voľný galacharakter.

 

Pri oboch podujatiach som si zaspomínal na svoju mladosť, keď sme ako žiaci 8. ročníka Základnej deväťročnej školy (ZDŠ) v istej obci v okrese Bardejov zorganizovali neveľkú jasličkársku (betlehemskú) skupinu a chodili sme po okolitých rusínskych obciach. Dozvedel sa o tom riaditeľ ZDŠ. Doslova zúril a vyhrážal sa nám až trojkami z chovania. Doteraz som si zachoval onen betlehem z roku 1961, s ktorým sme chodili ako betlehemci. Má 53 rokov. Mali oň záujem aj zo Šarišského múzea v Bardejove. Dokonca ho chceli zakúpiť. Pravdepodobne ho darujem, možno až do USA. Vnútorne je totiž vyzdobený pohľadnicami z USA, lebo u nás sa vtedy nesmeli vydávať rôzne pohľadnice s motívmi Narodenia Ježiša. Christa a Svätej Rodiny. Môj dedo bol predtým vyše 20 rokov v USA a jeho príbuzní mu pravidelne posielali aj takéto pohľadnice.

 

A ešte o ďalšej skúsenosti zo spomínanej školy. Na hodinách kreslenia sme mali nakresliť novoročnu jedličku. Poniektorí z nás ju nakreslili s hviezdou a lúčmi z nej. Keď to uvidel náš učiteľ, roztrhal výkresy a vyhrážal sa nám, že pošle nás za riaditeľom školy. Argumentovali sme, že aj na Kremli v Moskve sú hviezdy. On následne upustil od riaditeľského potrestania. Možno si uvedomil, že aj on by dostal svoje, pretože sa nedostatočne venoval ateistickej výchove žiakov na hodinách kreslenia.

 

Ubehli roky a prišla biľakohusákovská normalizácia. Školy po obciach boli dokonca zrušené. Pre zmenu sa v Prešove vynoril istý vedecký ateista. Tento chodil prednášať na ONV aj do Svidníka. Občas som ho videl cez Vianoce v prešovských kostoloch. Po rokoch som sa dozvedel, že bol sledovať, najmä cez vianočné sviatky študentov, ktorí vtedy šli na liturgiu do cerkvi alebo do kostola na omšu. Teraz je už po smrti. Vraj aj onen riaditeľ ZDŠ a náš učiteľ kreslenia. Koledy však zostali, ba aj betlehemská hviezda. V samotnom Rusku, kolíske ateistického boľševizmu teraz slobodne slávia a prenášajú v televízii aj nádherné vianočné bohoslužby priamo z Moskvy, len pár kilometrov od mauzólea otca boľševizmu V. I. Lenina. Zo svetoznámeho Chrámu Christa Spasiteľa. A teraz, po Brežnevovi, Biľakovi či Husákovi a ich vedeckých ateistoch ani pes nebrechne...        

 

Andrejk KAPUTA, Svidník

Go back